Spracované zbierky (RISM)

Spracované zbierky

Zbierka hudobnín rímskokatolíckeho farského kostola v Pruskom sprístupňuje hudobné druhy rímskokatolíckej liturgie – omše, hymny, litánie, pastorely, antifóny, duchovné árie a i. Pochádzajú od skladateľov 18. a 19. stor., frekventovaných v zbierkach hudobnín strednej Európy, a to od nemeckých (J. A. Kobrich, M. Königsperger, L. Kraus, J. A. Hasse, J. G. Lickl, D. Müller), rakúskych (G. Reutter, G. Rössler, J. J. Fux, J. G. Zechner, W. A. Mozart), českých (K. Loos, F. X. Brixi, R. Führer, J. Lohelius, J. Schreier, V. Kalous), ale nachádzame tu i tvorbu domácich skladateľov – Futschika a J. N. Batku. Ďalší výskum si vyžadujú Vešpery a osobnosť ich autora, zatiaľ bližšie neidentifikovaného hudobníka z 18. stor., uvedeného pod menom Luppo, ako aj bližšie neidentifikovaní skladatelia Sartinelli, Pampili, Pokorni, Semrád. Rovnako to platí pre pomerne veľkú skupinu anonymne zapísaných sakrálnych skladieb v tejto časti zbierky. Mená odpisovačov hudobnín, zaznamenané v niektorých prameňoch – J. Berssik, J. Stanik a J. Chobodides naopak osvetľujú osobnostné zázemie budovania zbierky a formovania hudobného života v Pruskom. Doteraz spracované hudobniny sprístupňujú takmer výlučne sakrálnu tvorbu renomovaných skladateľov viedenského, rakúskeho, juhonemeckého, talianskeho, českého a moravského kultúrneho okruhu z 2. pol. 17. – 1. polovice 19. stor. (J. Haydn, C. Ditters von Dittersdorf, G. Reutter, I. Pleyel, L. Hofmann, J. V. Rathgeber, M. Königsperger, A. Caldara, M. A. Ziani, G. B. Casali, J. Lohelius, A. V. Michna z Otradovic, F. X. Brixi, J. Schreier a i.). Početné veľké cirkevné vokálno-inštrumentálne diela – omše, requiem, hymny Te Deum, Tantum ergo podčiarkujú vysokú úroveň hudby v pruštianskom kostole, ktorú pestovali miestni hudobníci F. X. Hlbocký, J. Korinek, J. Strofinszký, J. Chobodides, J. Berszik a i. Reflektovali i tvorbu viacerých domácich skladateľov – J. Vachovského, J. Fučíka a A. Zimmermanna, ktorého diela prenikli i na širšie územie strednej Európy. Ďalšia časť diel pochádza od skladateľov 18. a 19. stor., frekventovaných v zbierkach hudobnín strednej Európy, a to od nemeckých (J. A. Kobrich, M. Königsperger, L. Kraus, J. A. Hasse, J. G. Lickl, D. Müller), rakúskych (G. Reutter, G. Rössler, J. J. Fux, J. G. Zechner, W. A. Mozart), českých (K. Loos, F. X. Brixi, R. Führer, J. Lohelius, J. Schreier, V. Kalous), ale nachádzame tu i tvorbu domácich skladateľov – Futschika a J. N. Batku. Ďalší výskum si vyžadujú Vešpery a osobnosť ich autora, zatiaľ bližšie neidentifikovaného hudobníka z 18. stor., uvedeného pod menom Luppo, ako aj bližšie neidentifikovaní skladatelia Sartinelli, Pampili, Pokorni, Semrád. Rovnako to platí pre pomerne veľkú skupinu anonymne zapísaných sakrálnych skladieb v tejto časti zbierky. Mená odpisovačov hudobnín, zaznamenané v niektorých prameňoch – J. Berssik, J. Stanik a J. Chobodides naopak osvetľujú osobnostné zázemie budovania zbierky a formovania hudobného života v Pruskom. Ďalšie zachované druhy sakrálnej hudby – ofertóriá, litánie, nešpory, antifóny, duchovné árie a motetá európskej proveniencie dotvárajú charakter a pestrosť chrámových hudobných produkcií a začleňujú Pruské k významným hudobným centrám stredného Považia.

Zbierka hudobnín z rímskokatolíckeho farského kostola v Smolníckej Hute obsahuje cirkevné diela nemeckých, rakúskych a českých skladateľov 18. a začiatku 19. stor., rozšírených v zbierkach hudobnín strednej Európy, ako i tvorbu domácich skladateľov – Futschika a J. N. Batku. Zbierka ako jeden z najnovších objavov slovenskej muzikológie zaujala popri prevažne chrámovej hudbe aj početným zastúpením svetskej hudby (sinfónie, sonáty, sláčikové kvartetá, divertimentá, kasácie), ako aj objavom torza unikátneho rukopisného spevníka z prelomu 17. a 18. stor. s domácimi viachlasnými úpravami duchovných piesní. Zbierku spracovala Mgr. Katarína Burgrová, PhD., ktorá zároveň pripravila tematický katalóg zbierky.

Tematický katalóg zbierky hudobnín zo Smolníckej Huty, prináša súčasný stav výsledkov niekoľkoročného výskumu autorky. Práca je zverejnená iba v elektronickej podobe v online priestore, čo umožňuje priebežnú aktualizáciu. Obsah tvorí charakteristika a opis celej zbierky podľa hudobných druhov a foriem, repertoár, základné údaje o autoroch skladieb. Prináša i pohľad do histórie Smolníka a Smolníckej Huty, ako aj cenné informácie o miestnych hudobníkoch v období 18. a zač. 19. storočia. Samostatnú časť tvorí abecedne zoradený katalóg spracovaný podľa zásad RISM (Répertoire International des Sources Musicales), kde sa v zápisoch nachádza spracovaná celá zbierka. Spracovanie tejto práce formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

Zbierky hudobnín Evanjelického a. v. kostola v Bratislave obsahuje viaceré súbory prameňov od 1. polovice 19. storočia až do 2. svetovej vojny, zachránené a sústredené v povojnovom období na pôde kostola, bola spracovaná druhá časť. Hudobniny tejto vrstvy zbierky pôvodne patrili zväčša umeleckým telesám multinacionálneho miestneho obyvateľstva – speváckym zborom Pressburger Liedertafel (Pozsonyi dalárda), Pressburger Singverein (Pozsonyi dalegylet), ako aj hudobnému spolku Karpatendeutscher Musikverband. Sprostredkúvajú ich rozsiahly repertoár zahŕňajúci nielen európsku vokálnu umeleckú a ľudovú hudbu, ale aj inštrumentálne a hudobno-dramatické diela, ktoré sa tu zachovali prevažne vo forme pôvodných dobových tlačí, resp. reedícií diel renesancie až po tvorbu 20. storočia. Zbierka hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre (SK-Nb) približuje hudobný život na tamojšom biskupskom dvore v 18. – 19. storočí. Popri sakrálnej tvorbe skladateľských autorít strednej Európy (G. Muffat, J. Haydn, W. A. Mozart, K. Ditters von Dittersdorf a i.) mala v repertoári značný podiel hodnotná svetská hudba G. B. Sammartiniho, L. Boccheriniho, A. Zimmermanna, C. Stamitza, v našich podmienkach výnimočne zachovaná symfonická tvorba baróna holandského pôvodu G. van Swietena a z domácej produkcie napr. doteraz neznáme svetské tance katedrálneho organistu J. Vavroviča, ktoré potvrdzujú inklináciu biskupského dvora k takmer všetkým dobovým druhom hudby v rámci chrámu i koncertných podujatí. Zo Zbierky hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre (SK-Nb) bol spracovaný klasicistický repertoár (podporené z FPU v r. 2020/2021) a novší súbor hudobnín z 2. polovice 19. – 1. polovice 20. stor., ktorý vznikol za pôsobenia vedúcich chóru v Katedrále sv. Emeráma a zároveň skladateľov L. Dušinského a J. Rosinského, ako aj ich kolegu B. Štetku, žiaka A. Dvořáka. Obsahuje takmer výlučne sakrálnu tvorbu – omše, graduále, offertóriá, hymny, duchovné piesne od nemeckých, rakúskych a českých skladateľov, domácu tvorbu predstavujú štyri Tantum ergo od skladateľa J. Rosinského. Zo staršieho repertoáru sa tu zachovalo niekoľko diel skladateľov renesancie (Orlando di Lasso), baroka (J. S. Bach, G. F. Händel) a oratoriálne diela klasicistických skladateľov J. Haydna: Die Sieben Letzten Worte unseres Erlösers am Kreuze a L. van Beethovena: Christus am Oelberge. Svetskú hudbu v tejto časti zbierky zastupuje opera Der Evangelimann od rakúskeho skladateľa Wilhelma Kienzla. Zbierka bola spracovaná kompletne, doterajších 200 záznamov prameňov bolo toho roku doplnené o ďalších 150 záznamov. Na základe dotácie z FPU v r. 2019 sa podarilo získať prostriedky na spracovanie Zbierky hudobnín Leopolda Dušinského (1833 – 1911), skladateľa vo funkcii regenschoriho katedrálneho chrámu a dirigenta Hudobného spolku v Nitre.

Zbierka hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre (SK-Nb) približuje hudobný život na tamojšom biskupskom dvore v 18. – 19. storočí. Popri sakrálnej tvorbe skladateľských autorít strednej Európy (G. Muffat, J. Haydn, W. A. Mozart, K. Ditters von Dittersdorf a i.) mala v repertoári značný podiel hodnotná svetská hudba G. B. Sammartiniho, L. Boccheriniho, A. Zimmermanna, C. Stamitza, v našich podmienkach výnimočne zachovaná symfonická tvorba baróna holandského pôvodu G. van Swietena a z domácej produkcie napr. doteraz neznáme svetské tance katedrálneho organistu J. Vavroviča, ktoré potvrdzujú inklináciu biskupského dvora k takmer všetkým dobovým druhom hudby v rámci chrámu i koncertných podujatí. Zo Zbierky hudobnín z Diecézneho archívu v Nitre bol spracovaný klasicistický repertoár (podporené z FPU v r. 2020/2021) spracovaním novšieho súboru hudobnín z 2. polovice 19. – 1. polovice 20. stor., ktorý vznikol za pôsobenia vedúcich chóru v Katedrále sv. Emeráma a zároveň skladateľov L. Dušinského a J. Rosinského, ako aj ich kolegu B. Štetku, žiaka A. Dvořáka. Obsahuje takmer výlučne sakrálnu tvorbu – omše, graduále, offertóriá, hymny, duchovné piesne od nemeckých, rakúskych a českých skladateľov, domácu tvorbu predstavujú štyri Tantum ergo od skladateľa J. Rosinského. Zo staršieho repertoáru sa tu zachovalo niekoľko diel skladateľov renesancie (Orlando di Lasso), baroka (J. S. Bach, G. F. Händel) a oratoriálne diela klasicistických skladateľov J. Haydna: Die Sieben Letzten Worte unseres Erlösers am Kreuze a L. van Beethovena: Christus am Oelberge. Svetskú hudbu v tejto časti zbierky zastupuje opera Der Evangelimann od rakúskeho skladateľa Wilhelma Kienzla. Zbierka bola spracovaná kompletne, doterajších 200 záznamov prameňov bolo toho roku doplnené o ďalších 150 záznamov.

Zbierka hudobnín Leopolda Dušinského (1833 – 1911), skladateľa vo funkcii regenschoriho katedrálneho chrámu a dirigenta Hudobného spolku v Nitre.

Levočská lutnová tabulatúra (SK-BRnm D 2004/1), rukopis B z pozostalosti rodiny Okolicsányi-Zedényi. Tento ojedinelý dokument pestovania lutnovej hudby na Slovensku z 1. polovice 18. storočia prináša európsky tanečný repertoár zapísaný francúzskou tabulatúrnou notáciou a otvára ďalšie možnosti skúmania jeho podôb a interpretácie prostredíctvom tohto špecifického média.

Tabulatúrny zborník pre mandoru z 18. stor. (SK-BRu 1092) – unikátny, zatiaľ jediný z nášho územia, prináša individuálne, anonymne zapísané inštrumentálne árie, subtílnejšie arióza, capricciá, menuety, variácie a ďalšie skladby charakteristické pre obdobie galantného štýlu a muzicírovania pravdepodobne v kláštornom prostredí. Dokladom hudobnej vyspelosti a aktívneho štúdia a interpretácie hudby reholí je aj súbor partít J. G. Weichenbergera: Lauthen Concert (SK-BRnm MUS XVIII 651) pre lutnu, husle a basový hlas z prelomu 17. a 18. stor., ktorý podľa vlastníckej pečiatky pochádza z kláštora benediktínov v Rajhrade.